Zvedavosť

Po tom, čo sa John Lennon v polovici 70. rokov stiahol z hudobného sveta, sa legendárny spolutvorca The Beatles pre väčšinu verejnosti stal neviditeľným. Bývalý hudobný rebel vymenil pódiá za pokoj za múrmi ikonického domu Dakota, kde vychovával syna Seana a hľadal stratenú vnútornú rovnováhu. Ukážka z knihy Kennetha Womacka John Lennon 1980 – Posledný rok života približuje intímny portrét muža, ktorý na prahu novej dekády zúfalo hľadal stratenú múzu a cestu späť k hudbe.

Prečo si do dospelosti prenášame neistoty z detstva a aký vplyv má na nás rodinná výchova? Britská klinická psychologička Kirren Schnack vo svojej knihe Návod na spokojný život rozoberá štyri typy vzťahových väzieb a štyri výchovné štýly. Ukazuje, že hoci rané zážitky hlboko formujú naše správanie, minulosť nie je definitívnou pascou. Vedomým úsilím a porozumením si dokážeme osvojiť bezpečnejšie vzorce prežívania.

Bratislavská klubová scéna je fenoménom, ktorý v 90. rokoch sprevádzal všetko, čo sme dovtedy takmer nepoznali: techno, fanziny, dredy, kapitalizmus, výpalníkov. Prečítajte si ukážku z knihy Petra Dolníka Medzi eufóriou a vyčerpaním, ktorá sa tejto téme venuje.

Na svete dnes žije približne 26 000 medveďov bielych. Táto najväčšia suchozemská šelma patrí k najohrozenejším druhom na planéte, keďže k lovu potrebuje ľad, ktorý sa postupne roztápa.

Nedávna štúdia publikovaná v časopise Nature však ukázala, že napriek prudkému úbytku morského ľadu okolo nórskeho súostrovia Špicbergy sú tamojšie ľadové medvede v lepšej kondícii než pred štvrťstoročím.

Ekologička Michaela Šulavíková sa pod vedením výskumného tímu z Norsk Polarinstitutt zúčastnila expedície, na ktorej zi...

Zo Slovenska odchádza čoraz viac vzdelaných ľudí. Kniha Za domovom ponúka osudy niektorých z nich. Nájdu sa i takí, čo sa po čase rozhodnú vrátiť, zvyčajne kvôli vzťahom a rodine. Návrat však často znamená aj obeť.

Je dnes stále potrebné zamýšľať sa nad zmyslom života? Prečo? Koho sa naň treba pýtať? V roku 1930 sa filozofa Willa Duranta na zmysel života opýtal na ulici muž, ktorý plánoval spáchať samovraždu. A Durant sa naň opýtal viac ako stovky intelektuálov, umelcov a ďalších osobností, z čoho vznikla kniha O zmysle života. Diskusiu moderuje Dušan Mikušovič.

V roku 1931 sa filozof a historik Will Durant rozhodol urobiť nezvyčajný experiment. Oslovil významné osobnosti svojej doby s jednoduchou, no takmer nezodpovedateľnou otázkou: Aký je zmysel ľudského života? V knihe O zmysle života zhromažďuje ich osobné odpovede – od skeptických úvah o smrti a márnosti až po presvedčenie, že zmysel možno nájsť v práci, láske, priateľstve či samotnom prežívaní života.

Bitka pri Moháči trvala menej ako dve hodiny, čo je kratšie ako dĺžka priemerného vojnového filmu. Rýchla porážka uhorského vojska 29. augusta 1526 pravdepodobne prekvapila aj samotných Osmanov.

„Na bojisku zostali hlboko do noci a ešte aj na ďalší deň tam nastúpená armáda čakala, či po úvodnej fáze náhodou nepríde to skutočné uhorské vojsko,“ hovorí vedec z Vojenského historického ústavu Michal Duchoň.

Pri bitke a následnom osmanskom plienení zahynul panovník Ľudovít II. Jagelovský, približne 50-tisíc ľudí a 100-tisíc ľudí bolo odvlečených do otr...

Instagram je miesto, kde dokážete získať radu na všetko. Problém je, že keď hľadáte informácie o zdraví alebo životnom štýle, často narazíte na protichodné informácie, na rady, ktoré veda dávno vyvrátila, či na promo drahých a zbytočných produktov.

Farmaceutka a vedkyňa Karin Marček na svojom profile s názvom karin_science mnohé populárne fámy z oblasti farmácie, vedy a medicíny vyvracia.

„Určite by som sa pozrela na to, či daný človek netvorí obsah len na základe emócií,“ hovorí o tom, ako sa dá id...

Neuroimunologický ústav SAV spolurealizoval prvú slovenskú epidemiologickú štúdiu demencií. Z dát vyplýva, že v roku 2023 žilo na Slovensku viac ako 84 000 pacientov s demenciou a podľa odhadov môže toto číslo do roku 2040 stúpnuť o približne 84 %.

Neurovedec a imunológ Norbert Žilka však hovorí, že tieto čísla máme stále vo veľkej miere vo svojich rukách. Zhruba 50 percent pacientov by sa totiž príznakom demencie, ktorú tvorí najmä Alzheimerova choroba, vedelo vyhnúť.

„Výsledky zmeny životného štýlu sú jednoznačné a človeku sa až rozum zastavuje, ako môže byť v biológii niečo tak...

Žila v presvedčení, že má dokonalé manželstvo, kým jej vyšetrovateľ neukázal zábery z vlastnej spálne. Prípad Gisèle Pelicot, ktorú jej vlastný muž roky ponúkal desiatkam cudzích mužov, šokoval celý svet a prepísal vnímanie sexuálneho násilia. Prinášame vám exkluzívnu ukážku z jej knihy s názvom Óda na život. Gisèle Pelicot v nej minútu po minúte opisuje moment, keď sa na policajnej stanici dozvedela, že v jej posteli sa bez jej vedomia vystriedalo 53 násilníkov.

Stojí na pódiu, pod ním skáče dav. Kocka na košeli, dlhý vlas a imidž chlapca odvedľa pripomínajú Cobaina. A Ježiša.

Telesná teplota vtákov je štyridsaťdva stupňov, takže pri horúčavách majú pred človekom zopár stupňov náskok. „To ich však nezachráni, keď sa varia v hniezde, kde je nad 50 - 60 stupňov. Takéto teplo často neprežijú,“ hovorí ekológ a zoológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý sa dlhodobo venuje stratégiám prežívania vtákov.

Anton Krištín v podcaste rozpráva o tom, ako vieme vtákom pomôcť, a vysvetľuje, prečo vyhľadávame vtáčí spev a prečo by sme ich mali motivovať

V júli 1969 Spojené štáty pristátím na Mesiaci prepísali dejiny, no už o necelý rok neskôr začala vesmírna rutina Američanov nudiť. Všetko zmenil apríl 1970 a misia Apollo 13. Britský historik a komik Paul Coulter v knihe 10 omylov, ktoré zmenili dejiny s nadhľadom a humorom ukazuje, že aj veľké historické momenty vznikali z prešľapov, zlej kalkulácie či obyčajnej slepej viery v úspech.

Dominika Fričová sa venuje výskumu mozgu a neurodegeneratívnych ochorení. Verí, že ak porozumieme mozgu, môžeme zmeniť spôsob, akým vnímame svoje emócie, ako sa rozhodujeme a akí sme. Vo svojej knihe preto vysvetľuje, čo sa deje v mozgu v rôznych bežných situáciách a ako tieto deje ovplyvniť. 

Bývalá diplomatka Sarah Wynn-Williams v knihe Bezohľadní ľudia odkrýva hlboký kultúrny rozpor medzi svetom tradičnej politiky a nespútaným prostredím Silicon Valley. Opisuje svoju cestu do vnútra IT giganta, kde sa pokusy o zavedenie celosvetových pravidiel a etiky stretávajú s aroganciou programátorov a odporom Marka Zuckerberga voči čomukoľvek politickému. Cez príbehy o bizarných stretnutiach so štátnikmi a zákulisných hrách najvplyvnejších manažérov ukazuje, ako hŕstka ľudí v tričkách získala moc nad verejnou diskusiou bez toho, aby bola ochotná prijať za svoje činy zodpo

Sme v zlomovom bode dejín, keď umelá inteligencia prestáva byť sci-fi a začína prekonávať schopnosti ľudského mozgu v lekárstve, v práve aj v umení. Richard Susskind v knihe Ako premýšľať o umelej inteligencii vysvetľuje, prečo netreba technickú zdatnosť na to, aby sme pochopili jej vplyv na prácu a život. Búra mýty o AI a ponúka návod, ako si zachovať jasný úsudok vo svete, ktorý sa do roku 2050 zmení na nepoznanie.

Na Slovensku začal tento rok naplno fungovať nový národný superpočítač PERUN.

Počítač, ktorý vie za sekundu urobiť v priemere desiatky biliárd operácií, vedci využívajú najmä na hľadanie vzorcov v množstve dát. Či už ide o lekársku diagnostiku, meteorologické snímky či inovácie v energetike.

„Ak má stroj dostatok dát na trénovanie a testovanie, dokáže odhaliť efekty, ktoré by mohli byť bežným ľudským okom prehliadnuteľné. Výhodou je aj to, že stroj sa nikdy neunaví a „baví“ ho prezerať dáta dvadsaťštyri hodín denne,“ hovorí Michal Pi...

Americká klinická psychologička Meredith Elkins v knihe Rodičovstvo a úzkosť vysvetľuje, prečo je detská úzkosť často prirodzená a prečo naša snaha okamžite ju „opraviť“ môže situáciu paradoxne zhoršiť. Ponúka návod, ako si zachovať chladnú hlavu a stať sa pre svoje dieťa oporou vo svete, ktorý je preň niekedy príliš zložitý.

Antropologička Daša Bombjaková žila viac než rok v odľahlej časti Konžskej republiky, medzi komunitou lovcov a zberačov BaYaka.

Len cesta za nimi jej trvala niekoľko týždňov, pričom niekoľko dní sa plavila na kanoe a kráčala pešo cez lesy. „V každom meste som si musela rozmeniť peniaze na drobné, čo bol vlastne kufor peňazí. V každej dedine, cez ktorú som prechádzala, som tiež musela navštíviť autority,“ hovorí vedkyňa, ktorá o svojom pobyte napísala knihu Hovor ústami Yaka, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N.

„...

Valerián Čunderlík bol mužom dvoch tvárí. Ako učiteľ a básnik sa angažoval v ľudáckom režime, objavoval sa v novinách a navštevoval bratislavské kaviarne. Mal šarm, ktorému málokto odolal, no zároveň išlo o sebeckého manipulátora, ktorý svoju príťažlivosť využíval na to, aby si podmanil druhých.

Jeho prípad nie je verejnosti neznámy, autori známeho podcastu Vražedné psyché mu venovali jeden diel, a inšpirovali scenáristov seriálu Dunaj, k vašim službám k napísaniu postavy vraha Valeriána Furdeka.

Politológ Jozef Bátora bol tento rok ako prvý Slovák zvolený za člena Nórskej akadémie vied. Akadémia má na čele nórskeho kráľa, nového člena musia do funkcie navrhnúť tí súčasní a členstvo v inštitúcii je doživotné. Výskum sa tam však nerobí a ide skôr o klub nórskych a medzinárodných vedeckých osobností, ktoré sa snažia prispievať k rozvoju poznania.

Napriek tomu, že Nórska akadémia vied pripomína „elitný klub“, podľa Bátoru, ktorý v Nórsku študoval politológiu a získal aj doktorát, v ta...

Vzostup ľudí bez škrupúľ a útek talentov do nezmyselných povolaní priviedli Západ do slepej uličky. Popredný holandský historik a filozof Rutger Bregman v ukážke zo svojej novej knihy s názvom Morálna revolúcia pomenúva paralely medzi dneškom a úpadkom historických impérií, no zároveň ponúka východisko. Tvrdí, že namiesto ďalších regulácií potrebujeme morálnu ambíciu – schopnosť využiť vzdelanie a moc na riešenie skutočných problémov sveta.

Slovenská sociálna antropologička Daša Bombjaková prežila v komunite lovcov a zberačov Yaka na severe Konžskej republiky niekoľko mesiacov a ich jazyk ovláda najlepšie na svete. 

V knihe Nevera sa psychoterapeutka Juliet Rosenfeld púšťa do odvážneho výskumu milostných pomerov prostredníctvom anonymných výpovedí ľudí, ktorí prežili neveru na vlastnej koži. Na pozadí intímnych príbehov odhaľuje hlbšie psychologické príčiny nevery často zakorenené v detstve a ukazuje, prečo nás tento fenomén stále fascinuje aj znepokojuje.

Astronauti misie Artemis II, ktorá obletela Mesiac, sú na ceste späť na Zem. Kapsula Orion by mala pristáť v Tichom oceáne v noci z piatka na sobotu okolo druhej hodiny nášho času. Priamy prenos misie sa dá sledovať na oficiálnom kanáli NASA.

Spiatočný let je podľa astronóma Jiřího Šilhu peknou fyzikou. Zem si teleso priťahuje späť k sebe a každá vesmírna misia sa končí vstupom do atmosféry. Najkritickejšie body všetkých misií, ktoré sa vracajú, preto predstavuje štart rakety a pristátie modulu s posádkou.

Slovensko sa v tohtoročnej Svetovej správe o šťastí prepadlo zo 45. na 54. miesto. Každoročná Svetová správa o šťastí vychádza z údajov amerického Gallupovho ústavu a je analyzovaná globálnym tímom univerzitných expertov.

„Otázka, ktorá určuje našu pozíciu v rebríčku, je subjektívne zhodnotenie vlastného života zhruba tisícky respondentov. Na Slovensku je priemerné ohodnotenie šťastia približne 6,2 – 6,5 z 10,“ hovorí Nikola Kallová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, ktorá sa zaoberá aj výskumom šťastia či kvality života.

Prečo ľudia práve takto hodnotia svoj pocit šťastia, sa síce...

V roku 1976 bola Patti Smith na vrchole svojej punkovej sily. V úryvku z knihy Chlieb anjelov opisuje divoké turné po Amerike, nahrávanie v oku hurikánu aj noci v newyorskom undergrounde. Je to však najmä intímna spoveď o osudovom stretnutí v jednej detroitskej reštaurácii, kde stačil jediný pohľad na Freda „Sonica“ Smitha, aby pochopila, že jej život už nikdy nebude ako predtým.

S pribúdajúcim slnkom sa v uliciach zvýšil počet ľudí, ktorí vyzerajú, že majú dobrú náladu.

„S väčším množstvom svetla u nás dochádza k hormonálnym zmenám. Mení sa rovnováha medzi melatonínom a serotonínom a začína nás to ťahať k aktivite,“ hovorí klinický psychológ a psychoterapeut Adam Suchý.

Dodáva však, že prechodné obdobie býva náročné, lebo aj keď nás pekné počasie ťahá von, často sme po zime vyčerpaní a chvíľu trvá, kým naberieme energiu a prispôsobíme sa prechodným zmenám. Tým s...

Na Slovensku zomiera ročne na rakovinu prsníka približne tisíc žien. Až k 90 percentám úmrtí pritom prispieva odolnosť rakovinových buniek voči liečbe, ktorú si vybudujú časom alebo na ňu majú predispozíciu.

„Ak nejaká liečba nefunguje, tak sa väčšinou postupuje k ďalšej terapii a potom k ďalšej, až sa dostupné možnosti minú,“ hovorí výskumníčka v oblasti onkológie Lenka Trnková, ktorá rezistenciu rakovinových buniek pri nádoroch prsníka skúma.

Bunky sa dokážu podanému lieku prispôsobiť aj pomocou mechanizmov, ktoré sú v zdravých bunkách...

Kniha Cudzinec v Japonsku je fascinujúcim a vtipným memoárom Chrisa Broada, ktorý sa bez znalosti jazyka a hlbších vedomostí o miestnej kultúre rozhodol vymeniť život v Anglicku za neisté dobrodružstvo na opačnom konci sveta. To, čo sa začalo ako ročný učiteľský experiment, sa nakoniec pretavilo do desaťročnej cesty naprieč krajinou – od zabudnutých dedín na severe až po neónové ulice Tokia. Chris Broad s nadhľadom opisuje nielen svoje začiatky plné trapasov a kultúrnych šokov, ale aj proces budovania úspešného YouTube kanála Abroad in Japan.

Korešpondencia medzi Albertom Einsteinom a Sigmundom Freudom z 30. rokov 20. storočia, ako aj ich ďalšie texty venované otázkam vojny a mieru nadobúdajú vo svetle aktuálnych udalostí až obludnú platnosť. 

Keď sme v minulosti chceli zefektívniť pestovanie plodín a stromov, zdalo sa nám ako dobrý nápad oddeliť ich a vysadiť veľké oblasti vždy len jedným druhom.

Moderná veda však ukazuje, že aj keď sa o takéto monokultúrne púšte možno jednoduchšie stará, konečný vplyv na živočíchy, zadržiavanie vlahy či celkový zisk je takmer vždy horší, než keď sa na jednom mieste pestuje viacero druhov, prípadne rastliny s drevinami či so zvieratami.

V Arboréte Mlyňany dnes vedci na experimentálnom poli skúmajú prínosy a...

Približne pred 7 500 rokmi sa po Európe začali rozširovať prví farmári a zakladať malé osady. Jedno z najväčších nájdených osídlení založili na území dnešných Vrábľov pri Nitre, kde už roky prebieha archeologický výskum.

Ľudia, ktorí patrili do takzvanej kultúry lineárnej keramiky, boli v rámci svojej doby veľmi úspešní, no po približne štyristo rokoch sa vytratili.

O tom, čo sa v tom období dialo, nám môže viac prezradiť nález osemdesiatich piatich bezhlavých tiel, ktoré archeológovia našli v priekope odd...

Lekár a vedec Tim Spector v knihe Jedlom k lepšiemu životu – kuchárska kniha spája najnovšie poznatky o výžive, črevnom mikrobióme a zdraví s osobným príbehom a radosťou z varenia. Ukazuje, prečo je jedlo oveľa viac než len palivo pre telo, ako naše chute formujú spomienky a emócie a ako možno vedeckú teóriu premeniť na jednoduché a chutné jedlá, ktoré podporujú dlhodobé zdravie. Prečítajte si ukážku z nej vrátane dvoch jednoduchých receptov.

Aj v roku 2026 bude veda venovať množstvo pozornosti vývoju umelej inteligencie. Teoretický fyzik a popularizátor Samuel Kováčik hovorí, že určite uvidíme veľké zmeny, len zatiaľ nevieme, ktorým smerom pôjdu.

„Jedna možnosť je, že sa to rozbehne a výrazne zmení trh práce. Druhá možnosť je, že sa ukáže, že ide o preceňovanú slepú cestu. Nie umelá inteligencia ako technológia, ale náš prístup k nej. Napríklad zistíme, že musíme nejako zmeniť jej architektúru, do ktorej sú už investované miliardy dolárov,“ vysvetľuje zakladateľ projekt...

Každú sekundu prúdi cez naše telo približne sto biliónov neutrín - základných častíc, z ktorých sa skladá náš vesmír.

Väčšina z nich prichádza zo Slnka a cez všetko na Zemi prechádzajú nebadane, keďže s hmotou interagujú extrémne slabo.

Vďaka tomu vyzerajú v podstate rovnako a nesú tie isté informácie, ako keď sa narodili vo hviezdach či iných vesmírnych telesách. Na to, aby sme z nich vydolovali vzácne informácie, však potrebujeme neutrína zmerať.

„S experimentmi...

Ekológ Miroslav Blaženec hovorí, že umelé stromčeky síce vydržia dlhšie, no málokomu sa chce pozerať 50 rokov na ten istý strom a po zrátaní použitej chémie, energií či dopravy cez pol sveta často pre prírodu nie sú rozumnejšou voľbou.

Aj pri kúpe živého stromu sa však treba zamyslieť. „Nemá zmysel voziť živý stromček z Dánska či Írska do strednej Európy, pretože dopravou rastie jeho uhlíková stopa,“ hovorí vedec z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Dodáva, že po Vianociach je stromček najlepšie sprac...

Sociálne siete dokážu z nenápadných používateľov urobiť nečakaných aktérov kultúrnych vojen – často bez toho, aby si to vôbec všimli. Americká vedkyňa a spisovateľka Renée DiResta v knihe Neviditeľní vládcovia odhaľuje, ako jednoduchá túžba podeliť sa o svoj koníček môže prerásť do postupnej radikalizácie a ako algoritmy formujú naše publikum, názory aj správanie. Zároveň ide o varovanie, že digitálne prostredie nie je len miesto na šírenie obsahu, ale aj sila, ktorá nás môže nenápadne nasmerovať na cestu, o ktorú sme nik

Paleontológia na prelome 19. a 20. storočia sa na dinosaury pozerala ako na predpotopné a neohrabané príšery, ktoré vyhynuli, lebo boli príliš hlúpe. Pohľad na dinosaury sa odvtedy výrazne zmenil a technológie prinášajú nové metódy výskumu, z ktorých vieme zistiť oveľa viac než pred pár dekádami. Veľa nálezov sa preto skúma opakovane.

Zákony, ktoré určujú, či môžu fosílie končiť v súkromných zbierkach a či si človek môže nechať, čo nájde na svojom pozemku, sa však vo svete líšia.

„Otázka p...