Dejiny

Európa na začiatku 19. storočia sa mení. Revolúcie otriasajú starým poriadkom, hovorí sa o slobode, rovnosti a právach človeka – v realite však tieto ideály zostávajú obmedzené len na časť spoločnosti. Obzvlášť od žien sa naďalej očakáva, že zostanú na okraji veľkých dejín. A to aj napriek tomu že ich aktívne spoluutvárajú.

V tejto epizóde podcastu sa pozrieme na to, ako vyzeral život žien aristokratiek v období po Francúzskej revolúcii. Aké možnosti a limity im prinášala aristokratická aj meštianska spoločnosť prelomu...

„Pokladáme za samozrejmé, že všetci ľudia sú stvorení seberovní, že sú obdarení svojím Stvoriteľom určitými nescudziteľnými právami, a že medzi tieto práva patrí život, sloboda a sledovanie osobného šťastia.“ To sú len niektoré z úvodných slov Americkej deklarácie nezávislosti, od prijatia ktorej práve uplynulo 250 rokov.

4. júl – známy po celom svete ako americký Deň nezávislosti – však nie je len ikonickým a symbolikou naplneným dátumom. Stojí za ním konkrétna udalosť, ktorá v mnohých smeroch zasiahla aj do globálnych dejín. Proces, v ktorom sa ob...

„Nie je tu ľahké obmedziť niekoho na jednoduchú materiálnu starosť o živobytie; i ten najobyčajnejší remeselník tu občas vrhá chtivé a kradmé pohľady do vyššieho sveta inteligencie. Nečíta sa tu v rovnakom duchu a rovnakým spôsobom ako v aristokratických spoločnostiach, ale okruh čitateľov sa neustále rozširuje a nakoniec zahŕňa všetkých občanov.

(...) Počet tých, ktorí pestujú vedu, literatúru a umenie, nadobúda obrovský rozsah. Vo svete inteligencie vzniká zázračná aktivita; každý sa usiluje preraziť si sem cestu a snaží sa tiež upútať pozornosť publi...

Petržalka, nemocnica na Kramároch či dnes už neexistujúci Istropolis patria medzi stavby, ktoré sú už desaťročia predmetom verejných sporov. Často bývajú označované za symboly architektonických zlyhaní socializmu alebo za zdroje krízy vizuálnej identity Bratislavy. Na druhej strane máme stavby, najmä z medzivojnového obdobia, ako napríklad Avion, ktoré široká verejnosť naopak prijíma. Prečo je to tak?

Na prvú by sme mohli povedať, že je to celkom prirodzene tým, že zatiaľ čo Avion pripomína obdobie našej prvej demokracie, naopak Kramáre či Petržalka sú spomienkou na totalitu...

Jedna z prvých vecí, ktorá mi napadla, keď som videla tému najnovšej knihy Petra Gettinga Studne mútne, tému umeleckej kolaborácie počas slovenského štátu, bola: niekedy treba do stojatých vôd kolektívnej pamäti poriadne pankáčsky zrúknuť. Pankáč, spisovateľ a publicista Peter Getting, strávil roky v archívoch a napísal knihu o známych spisovateľoch, ktorí písali veľkú literatúru a zároveň legitimizovali režim, ktorý poslal tisíce ľudí do koncentračných táborov.

V najnovšej epizóde vám prinášame záznam zo živého nahráv...

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum 

„Človek je pre mňa mierou všetkých vecí.“ Toto sú slová Vincenta Hložníka, maliara, grafika, ilustrátora a pedagóga, ktorému sa budeme venovať v ďalšej časti série Ikony výtvarného umenia na Slovensku, v rámci ktorej vám každý mesiac prinášame príbehy diel a kontext tvorby významných maliarov a maliarok.

Tvorba Vincenta Hložníka nevznikala v bezpečnom závetrí, ďaleko od veľkých dejín. Naopak – vyrastala a bola intímne spätá s pohnutými dejinami 20. sto...

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum 

Dňa 13. augusta 1892 uverejnili hlavné noviny slovenského národného hnutia Národnie Noviny na svojej titulnej strane článoček s názvom Slovenské „siroty“, ktorý parafrázoval list štrnásťročného chlapca adresovaný rodičom. Chlapec, ktorého meno nebolo uvedené, mal byť jedným z pätnástich detí z obce Liptovská Lužná v Liptovskej stolici, ktoré ich rodičia dali na adopciu do rodín na Dolnej zemi hovoriacich po maďarsky. Ako sa v článku uvádza, v rozpore s deklarovaným cieľom zabezpečiť tým...

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum 

„Pán riaditeľ, upozorňujem Vás, aby ste žiadne novoty do školy nezavádzal, tu žiadnych Tisov nepotrebujeme! Bustu pána prezidenta Masaryka mi opatrujte ako oči v hlave, aby sa mi jej nič nestalo. Keď by ste mojej rady nepočúvli, môžete očakávať druhú vzburu v obci.“ Takto sa vážený občan Starej Turej Ján Nepomuk Wallo v auguste roku 1939 oboril na riaditeľa meštianskej školy, keď prišlo nariadenie o výmene štátnej symboliky.

V podmienkach nastupujúceho totalitného reži...

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum 

Dvadsiateho šiesteho apríla sme si pripomenuli 40. výročie havárie v Černobyli. Výbuch v tamojšej atómovej elektrárni a najmä dlhé ticho, ktoré nasledovalo v oficiálnych médiách neprieč východným blokom, otriasol už aj tak krehkou dôverou v tzv. reálny socializmus. Spolu s rádioaktívnym mrakom sa nad východnou Európou rozšírili aj otázky o tom, aký je skutočný stav životného prostredia.

Černobyľ pritom nebol ani zďaleka jediným dôvodom na rastúcu nedôveru. V tej...

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum 

Odišli hľadať šťastie a lepší život na opačný koniec sveta. Azda takto by sme mohli zhrnúť základný motív českých a slovenských emigrantov v ďalekej Austrálii, ktorý stál za ich rozhodnutím opustiť svoju domovskú krajinu. Bolo by však až príliš veľkým zjednodušením, ak by sme zostali len pri tomto konštatovaní. Rodné Československo totiž často opúšťali nedobrovoľne, neodchádzali len za lepším životom, ale aj za slobodou a perspektívou, že už viac nebudú musieť čeliť politickým perzek...

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum 

V sérii Ikony výtvarného umenia na Slovensku, ktorú vám v Dejinách prinášame každý mesiac, sa pozeráme na známe aj menej známe osobnosti výtvarných dejín bez zjednodušení, ktoré sa diali pod tlakom ideológii, či v snahe budovať číry národný kánon.

V prípade Ladislava Mednyánszkeho je táto situácia ešte komplexnejšia. Šľachtic, kozmopolita, maliar pohybujúci sa medzi Viedňou, Parížom a uhorským vidiekom – autor, ktorého dielo zahŕňa krajin...

Keď sa povie jadrová energetika, mnohí z nás sa možno zľaknú a automaticky si spomenú na katastrofu, ktorá sa udiala 26. apríla 1986 v Černobyľskej jadrovej elektrárni. Teda presne pred 40 rokmi. Tento závod, ktorý mal byť pýchou a dôkazom technickej vyspelosti sovietskeho inžinierstva, sa napokon stal ich pravým opakom, strašiakom a symbolom rozkladu niekdajšieho komunistického režimu.

Havária 4. reaktora v Černobyli spôsobila šok, vysoké straty na životoch, obrovské škody na ľudskom zdraví po celej Európe, ktoré je dodnes náročne presne kvantifikovať a pochopiteľne vyvolala...

„Maľovať smieme iba to, čím sme plní.“ Toto sú slová Lei Mrázovej, prvej maliarky, ktorej sa budeme venovať v rámci série Ikony výtvarného umenia na Slovensku.

Lea Mrázová bola výnimočným zjavom modernej maliarskej scény. A zďaleka nielen preto, že bola ženou a do modernej maľby vnášala témy, ktoré bytostne prežívajú práve ženy. Ale aj preto, že jej vzdelanie ďaleko presahovalo maľbu - disponovala širokým humanitným vzdelaním, študovala jazyky, literatúru a filozofiu. Úvodný citát tak nehovorí len o motívoch maľby, ale jasne odzrkadľuje...

Stotridsať kilometrov a šesť dní pochodu po stopách dvoch ľudí, ktorým sa pred 82 rokmi podarilo niečo, čo sa zdalo nemožné – utiecť z koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. O tom, čo v tomto pekle na zemi prežili a ako sa im podarilo z neho uniknúť si môžete prečítať dve strhujúce knihy – Utiekol som z Osvienčimu od Rudolfa Vrbu a Čo Dante nevidel od Alfréda Wetzlera.

Tento príbeh však môžete zažiť aj na vlastnej koži. Už od roku 2014 skupina aktívnych ľudí organizuje pochod, ktorý kopíruje úniko...

Aktuálne sviatočné dni sú príležitosťou vrátiť sa v čase i v priestore k miestu, kde sa zrodil aj veľkonočný príbeh. K mestu Jeruzalem.

Ten bol jablkom sváru po dlhé stáročia, ale neraz aj zabudnutou perlou Blízkeho východu, ktorej význam a lesk pripomenie z času na čas opäť nový konflikt. Dodnes zostáva ikonickým, svätým miestom, ku ktorému sa s bázňou obracajú tri svetové náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam. Jeruzalem je v epicentre svetovej politiky aj dnes, keď je opäť predmetom k...

Kultúra bola zásadnou súčasťou nacistickej mocenskej stratégie, naprieč územím, ktoré sa dostalo pod vplyv tretej ríše, vrátane vojnového slovenského štátu. Prekvapivo však nacistický vplyv na kultúru na Slovensku zostal dlho na pokraji záujmu historikov. To sa dnes mení. V týchto mesiacoch prebieha výskum pod vedením historika Miloslava Szabóa, ktorý vychádza z podrobného štúdia nemeckých archívov Ministerstva zahraničných vecí a Spolkového archívu. Tento výskum onedlho vyjde aj v knižnej podobe pod názvom „Nacistická soft-power vo vzťahu k vo...

Udalosti v Perzskom zálive a Iráne pútajú v posledných týždňoch pozornosť celého sveta. Jednou z kľúčových otázok je, či režim iránskych ajatolláhov pretrvá aj napriek vojenskej kampani Izraela a Spojených štátov, alebo túto krajinu čaká zásadná politická premena.

Opäť sa skloňuje meno Páhlaví, opäť sa diskutuje o podstate politickej moci ajatolláhov a spomína sa aj éra, keď bol Irán otvorenou a sekularizovanou krajinou. Rozhodli sme sa preto vrátiť k staršiemu rozhovoru, ktorý približuje práve začiatok tohto príbehu – rok 1979 a...

Martina Benku poznáme všetci. V slovenskej kultúre posledných dvoch storočí má Martin Benka silnú, nielen symbolickú či vizuálnu, ale aj inštitucionálnu prítomnosť. Táto prítomnosť bola a je dlhodobo budovaná štátom, naprieč meniacimi sa politickými režimami: na konci 50. rokov má Martin Benka vlastný, štátom vybudovaný ateliér, ktorý sa po jeho smrti v roku 1971  mení na Múzeum Martina Benku. Toto múzeum bolo nedávno (2023) znovuotvorené po rozsiahlej rekonštrukcii. Život a dielo Martina Benku je do istej miery mikrohistóriou slovenskej kultúry v 20. storočí. 

Čo všetko sa dozvedáme o d...

„Bolo veľké nedorozumenie, keď sa brojilo proti žene nespokojnej len s vareškou. Keď sa predpokladalo, že bude nevernou rodine, nebude obetavou matkou, stratí dobré mravy atď. Boli to kruté časy pre ženu vymykajúcu sa z úzkoprsého chápania poslania. Jej nespokojnosť bola podmienená vrodenou schopnosťou mať význam i za hranice rodiny.“ Tento prejav predniesla Hana Gregorová na zakladajúcom valnom zhromaždení Zväzu slovenských žien v roku 1945.

Je súčasťou knihy, „Chcela som viac“ (Daniel Hupko, Jana Jablonická Zezulová a kol.) ktorá vyšla nedávno v Mestskom múzeu Bratislava pri príležitosti výstavy o Hane Gr...

„Reportáže novinárov sú prvým náčrtom budúcich dejín.“  Tento výrok je pripisovaný  reportérovi denníka The Washington Post Paulovi Grahamovi a pochádza z roku 1963. Reportáže boli a sú dôležitým zdrojom informácií obzvlášť vo vojnových zónach - v nedávnych dejinách, v 90. rokoch, prinášali reportéri informácie o osudoch civilistov  v bývalej Juhoslávii, Rwande, Angole, Somálsku či v Náhornom Karabachu. Do Dejín prišla reportérka Sára Činčurová, ktorá momentálne pôsobí na Ukrajine a zaoberá sa dokumentovaním ruských vojnových zločinov vrátane...

Prvú epizódu zo série Ikony výtvarného umenia na Slovensku, venovanú Petrovi Michalovi Bohúňovi, sme začali diskusiou o tom, ako nám na Slovensku chýba priestor, inštitúcia formátu antverpského Kráľovského múzea výtvarného umenia (KMSKA) či viedenského Kunsthistorisches Museum. Dejiny týchto inštitúcií siahajú do 19. storočia a ich základom sú bohaté aristokratické a súkromné zbierky.

Slovenská národná galéria vznikla až po nastolení komunistického režimu: bola založená zákonom Slovenskej národnej rady z júla 1948. Prvé výstavy nevyhnutne odzrkadľoval...

„Bude inšpektorom, aby už mal aké-také znalosti o zločine. Bude puntičkár a čistotný... má rád, keď sú veci v páre a tiež veci hranaté, nie okrúhle. A mozog má ako britva – bude v ňom mať sivé bunky... Dám mu veľkolepé meno... a čo keby som tohto svojho človiečika pomenovala Herkules? Bude malý a pritom Herkules – vynikajúce meno! Priezvisko sa vymýšľalo ťažšie. Sama neviem, prečo som ho pomenovala Poirot.“

Takto Agatha Christie opísala vo svojom životopise zrod azda najznámejšieho detektíva na svete, ak teda nepočítame Sherlocka Holmesa...

Nedávna smrť dvoch amerických občanov rukami agentov ICE v Spojených štátoch amerických bola možno najhorším v sérii nepríjemných prekvapení, ktoré prináša druhé funkčné obdobie prezidenta Donalda J. Trumpa. V globálnom kontexte vzostupu autokratických lídrov možno Donald Trump neprekvapuje. To, čo neprestáva prekvapovať je rýchlosť, radikálnosť a rozsah zmien, akou sa tieto veci dejú v jednej z najstarších demokracií – v krajine, ktorá bola pre mnohých z nás dlho vzorom demokratického štýlu vládnutia a demokratickej kultúry.

V tomto podcaste sa pozrieme na deji...

Bola ženou na pomedzí dvoch svetov – starého, pomaly odchádzajúceho rímskeho sveta, a nového, často veľmi násilného a nejasného sveta barbarov, ktorí sa čoraz úpornejšie hlásil o slovo. Galla Placidia je postavou, ktorá možno na prvý pohľad zaniká popri menoslove rímskych cisárov záverečného dejstva dejín impéria na západe, no jej dramatický životný príbeh nám o vratkej a neistej povahe moci toho povie oveľa viac.

Bola dcérou Theodosia I., posledného rímskeho cisára, ktorý vládol celej Rímskej ríši na výc...

"Bohúň by mohol pre naše dejiny znamenať omnoho viac, a to predovšetkým vďaka jeho neúnavnej snahe o budovanie hodnôt a integrovanie Slovákov a Sloveniek do širšieho kultúrneho spoločenstva. Ak sa aj štúrovské hnutie z času na čas, nie veľmi presvedčivo, vymedzilo voči dianiu „na Západe“, forma ich komunikácie, trvanie na vzdelanosti, nároky kladené na reprezentáciu a otvorenosť kritike do vlastných radov presahovali snívanie o slovanskej vzájomnosti a vypovedali skôr o hlbokom porozumení svetu budovaného Habsburgovcami."  Toto sú slová kunsthistorika Júliusa Barzciho...

„Vnimanie! Vnimanie!“ Takto sa obyvatelia mesta Pripjať 27. apríla 1986 dozvedali z megafónov a sirén - po prvý raz oficiálne a takmer po dvoch dlhých dňoch – o katastrofe, ktorá sa odohrala v neďalekej jadrovej elektrárni Černobyľ. Z tejto, dnes už legendárnej, seriálovej scény automaticky prechádza mráz po chrbte. Situácia, keď sami cítite, že sa deje niečo veľmi zlé, ale všetci kompetentní zaryto mlčia, je presne tým obrazom, v ktorom sme žili aj my – občania komunistického Československa.

Mnohí si dodnes na to pamätajú – na informačné em...

Máme za sebou už štvrté Vianoce, ktoré obyvatelia Ukrajiny prežili v atmosfére agresívnych útokov ruskej armády. Tieto útoky, ako sme si už, žiaľ, možno stihli zvyknúť, systematicky mieria na civilné ciele. 

O mesiac nás čaká štvrté výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu: 24. februára 2022 v skorých ranných hodinách prekročila ruská armáda ukrajinské hranice a začala najrozsiahlejšiu vojenskú agresiu proti suverénnemu štátu od konca druhej svetovej vojny.

V tom istom čase sa Slovensko stalo prechodným či stálym útočiskom pre takmer 300-tisíc ľudí...

Na začiatku roka bilancujeme v našom podcaste Dejiny ten minulý, a preto by sme vám chceli ponúknuť to najlepšie z našej kuchyne. A keďže je dobré vykročiť v novom roku tou správnou nohou a s úspechom, nie je nič lepšie ako tento prvý krok urobiť s patričnou razanciou a gráciou – s neohrozeným protitureckým bojovníkom a barokovou superstar princom Eugenom Savojským.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdet

„Nemožno sa ubrániť túžbe, ktorú vám v očiach vyčarujú bublinky perliace sa v pohári a štekliace chute na podnebí. Je to totiž ušľachtilé, tekuté zlato s čarovnou žiarou...“ takýto opis sa v roku 1907 objavil v dobovej tlači, aby priblížil výsledok už vtedy dlhovekej a solídnej tradície, tradície výroby šumivého vína v Bratislave - známeho pod značkou Hubert. Jeho originalitu ocenil aj sám cisár František Jozef, keď po ochutnaní vraj zvolal „Dieser Champagner ist vorzüglich!“, teda „Toto šampanské je vynikajúce“.

A práve tento...

Ich zákonom je čestnosť, vernosť, užitočnosť, pomoc druhým, priateľskosť, zdvorilosť, ochrana prírody a cenných ľudských výtvorov, veselosť, hospodárnosť a čistota. Prvý skautský oddiel na území Slovenska vznikol v roku 1913 v Rožňave. Skauti prežili nacistické aj komunistické prenasledovanie. Dnes sú jednou z najstabilnejších organizácii občianskej spoločnosti a tešia sa rastúcej popularite.

Aký je skautský recept na boj proti totalitám? Prečo bol skauting jedným z prvých cieľov nacistických a komunistických represií? Ako skauti obnovili svoju činnosť po páde komunizmu? A napokon, čo pre skau...

Písal sa 18. jún 1945 a na železničnej stanici v Přerove sa stretli dva vlaky. V jednom cestovali vojaci z 1. československého armádneho zboru, ktorí sa vracali na Slovensko z vojenskej prehliadky na Staromestskom námestí v Prahe. V druhom cestovali karpatskí Nemci, ktorí sa vracali späť do rodných obci na Slovensko zo severozápadných Čiech, kam boli ešte v predchádzajúcom roku evakuovaní pred blížiacim sa frontom.

Len čo veliaci dôstojníci začuli z vedľajšieho vlaku nemčinu, začali karpatských Nemcov legitimovať, vyvliekať z vagónov a hnať ich za mesto na...

„Predstavte si svet bez inštitúcii. Je to svet, kde akoby sa rozplynuli hranice medzi krajinami a zostáva iba jedna nekonečná zem, ktorou križujú ľudia a hľadajú komunity, čo už neexistujú.“ Takto začína britský historik Keith Lowe svoje rozprávanie o Európe krátko po druhej svetovej vojne vo svojej už kultovej knihe Krutý kontinent.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to obraz, ktorý sa týka predovšetkým rozsiahlych oblastí zbombardovaného Nemecka. No v rozličnej miere opisuje každú krajinu a každé mesto, i u nás na Slovensku. Príkladom sú...

V týchto dňoch môžete na pultoch slovenských kníhkupectiev nájsť Ľudácky mozog: tak presne znie titul novej knihy historičky Michaely Lenčéšovej o hlavnom ľudáckom ideológovi Štefanovi Polakovičovi. Ako si môžeme prečítať v úvode, Polakovič bol „predstaviteľ jedného z dôležitých prúdov slovenského politického myslenia – slovenského politického katolicizmu – a to v jeho najtemnejšom a najkontroverznejšom období, počas druhej svetovej vojny.“

Prečo má dnes zmysel skúmať ľudácke myslenie? Do akej miery sa ľudáci inšpirovali fašizmom a nacizmom? A do akej miery boli, a...

Na udalosti Nežnej revolúcie sa zvykneme pozerať z pohľadu ich aktérov alebo protestných davov, ktoré napĺňali v novembrových a decembrových dňoch roku 1989 naše ulice a námestia. Koniec viac než 40-ročnej éry komunistického režimu bol však nielen príležitosťou k slobodnej budúcnosti, ale aj morálnym zadosťučinením pre tých, ktorí trpeli najviac – pre politických väzňov, ktorým komunisti vzali mladosť, zdravie, osobné vzťahy a vystavili ich utrpeniu. Ako práve títo ľudia prežívali svoj november '89? A dočkali sa aj práv...

„Mali na výber zdanlivo pokojný život alebo boj za lepší svet. Rozhodli sa pre to druhé. Pre slobodu boli ochotné veľa riskovať a obetovať. Tvorili výraznú časť disentu. Bez nich by k historickým zmenám v roku 1989 nedošlo. Či už žili v Poľsku, alebo v Československu, spájal ich odpor proti komunistickej moci a viera v silu spoločenstva, ktorého podstatou je spoluzodpovednosť a solidarita.“ Toto sú úvodné slová výstavy o ženách v disente, autenticky stredoeurópskej výstavy, ktorú si budete môcť pozrieť od 14. novembra v Poľskom Inštitúte v Bratislave pod názvom Každodenná o...

Sexualita je výborným príkladom interakcie prírodnej a kultúrnej evolúcie. Svoje záujmy si jej prostredníctvom presadzovali a presadzujú rôzne náboženstvá, cirkvi, ale i politické sily. Objektom vedeckého výskumu sa sexualita stala v polovici 19. storočia, 20. storočie prinieslo sexuálnu revolúciu a naše 21. storočie zasa sociálne siete, rapídne sa meniacu intimitu a zoznamovacie aplikácie, ktoré akoby menili všetko, čo sme doteraz poznali.

S Učenou spoločnosťou Slovenska sme sa preto rozhodli diskutovať aj o tejto téme. Jaro Valent sa na verejnom po...

Pomáhali budovať prvú demokratickú republiku, bojovali proti ľudákom a nacistom v Slovenskom národnom povstaní, a počas komunizmu prišli o všetko. Dejiny rodiny Tvarožkovcov ukazujú spletité a neraz tragické osudy presvedčených demokratov v moderných dejinách Slovenska. Po rokoch núteného zabúdania sa dnes ich príbeh postupne stáva súčasťou veľkých dejín Slovenska. Najnovšie vychádza vo vydavateľstve Absynt kniha Zuzany Kepplovej, pod názvom Tvarožkovci, Súkromné dejiny demokracie.V podcaste Dejiny vám prinášame záznam z prvej verejnej diskusie práve o tejto k...

S istou dávkou zjednodušenia by sme mohli povedať, že česká historiografia oslavuje už deväť storočí. Presne toľko času totiž uplynulo od smrti významného českého kronikára Kosmasa v roku 1125, ktorú si pripomína nielen odborná historická, ale aj široká laická verejnosť v Českej republike.

A skutočne, bez Kosmasovej kroniky by sme o raných českých dejinách vedeli podstatne menej. Hoci je, pochopiteľne, táto literárna pamiatka písaná so značným subjektívnym prístupom jej autora, tvorí základ všetkých rozprávaní a siaha až k legendárnym počiatkom, k symbolické...

Bez tohto dokumentu možno len ťažko dobre poznať dejiny nášho územia v 13. storočí. Napriek tomu bol dlho slovenským čitateľom nedostupný. Varadínsky register dnes vychádza v slovenskom preklade, ktorý umožní skúmať obzvlášť dejiny práva v stredoveku z novej perspektívy.

Prečo má dnes zmysel poznať právo a súdnictvo vo vzdialenom stredoveku? O čom hovoríme, keď hovoríme o práve v Uhorsku v 13. storočí? Aké má Varadínsky register miesto v uhorskom právnom systéme? Prečo dochádza k prekladu tohto diela až teraz?

Historička Agáta Šústová Dr...

„Všetci sa hrnú vpred a všade vonia minulosť,“ touto myšlienkou americkej poetky, esejistky a laureátky Nobelovej ceny za literatúru Luise Glückovej sa začína nová kniha oceňovanej slovenskej spisovateľky Aleny Sabuchovej, Volajte ma Mandy. Volajte ma Mandy je román o 20. storočí v súradniciach Československa, Slovenska a Európy. Román v ktorom sú neraz ťaživé dejiny uplynulého storočia prítomné v hudbe, vo vôni a v pre autorku typických magicko-realistických obrazoch. Ústrednou postavou je žena, ktorá je v mnohom odlišná od klasických rozprávačov dejín. A aj o tom bude reč...